Kto má kkľúče od skrinky s jedmi?
Miroslava Snopková a kol.
199 strán, 2016, ISBN SBN 978-80-972124-1-4
Publikácia zhrňuje základy správne použitia liekov v domácom prostredí. V jednotlivých kapitolách sa autorskí kolektív zameriava na liek ako prirodzenú súšasť domácnosti, na to, čo by mala domáca lekárničká obsahovať a na riziká, ktoré sú spojené s užívaním liekov neviazaných na lekársky predpis.
Lieky počas dojčenia – kedy áno, kedy nie…
Mária Göböová a kol.
212 strán, 2016, ISBN 978-80-972124-2-1
Publikácia uceleným spôsobom zhrňuje najdôležitejšie poznatky a informácie o správnom užívaní liekov počas dojčenia so zameraním na dispenzačnú a konzultačnú činnosť farmaceuta. Obsahuje skupiny liekov, ktoré sa najčastejšie podávajú počas dojčenia na krátkodobé, ale aj chronické ochorenia, a ktoré sa najčastejšie konzultujú v klinickej praxi farmaceuta, ale aj tie skupiny liekov a fytofarmák, ktoré sú určené na samoliečenie krátkodobých ochorení a vydávajú sa v lekárni bez lekárskeho predpisu.
Dieťa nie je malý dospelý
Vlasta Kákošová
140 strán, 2016, ISBN 978-80-972124-3-8
Publikácia uceleným spôsobom zhrňuje najdôležitejšie poznatky a informácie o správnom užívaní liekov u pediatrických pacientov so zameraním na dispenzačnú a konzultačnú činnosť farmaceuta. Autorka oboznamuje čitateľov s anatomickými a fyziologickými špecifikami detského organizmu v jednotlivých vekových kategóriách, rozdielmi vo farmakokinetike a farmakodynamike, adherenciou k liečbe, vhodnými liekovými formami, s rizikami pri používaní liekov mimo schválenej indikácie (off-label) a rizikami interakcií liekov, ako aj racionálnym používaním OTC prípravkov v pediatrii.
Bezpečná farmakoterpia seniorov - Vek nie je iba číslo...
Magdaléna Kuželová a kol.
199 strán, 2019, ISBN 978-80-972124-5-2
Počet starších ľudí vo veku 65 rokov a viac sa celosvetovo zvyšuje a rastúca tendencia bude pokračovať aj nasledujúce desaťročia. Podľa Organizácie spojených národov v roku 2015 žilo na
svete 901 miliónov starších ľudí. Predpokladá sa, že v roku 2030 bude na svete 1,4 miliardy starších ľudí. Tento rastúci trend sa potvrdzuje aj na Slovensku. V roku 2000 žilo na našom území 619 584 starších ľudí. V roku 2018 to už bolo 874 319. Za posledných 8 rokov vzrástol na Slovensku počet starších ľudí z 12,4 % na 16 %. Zaujímavé je, že počet starších ľudí sa od roku 2015 zvyšuje každoročne približne o 30 000. Podľa prognózy výskumného demografického
centra Inštitútu informatiky a štatistiky bude trend rastu počtu starších ľudí v najbližších desaťročiach pokračovať. Starnutie populácie má výrazný dopad na ekonomický a zdravotný
systém krajiny. Starší vek často súvisí s chronickými ochoreniami a užívaním vyššieho počtu liekov. Náklady na terapiu starších ľudí predstavujú významnú položku z hľadiska zdravotnej starostlivosti a je preto nevyhnutné, aby boli starším ľuďom predpisované
len lieky, ktoré sú správne indikované a u ktorých je preukázaný jednoznačný prínos nad rizikom.
Farmakologická liečba patrí medzi najčastejší spôsob terapie u starších ľudí a na rozdiel od mladšej populácie je sprevádzaná mnohými komplikáciami súvisiacimi so starnutím organizmu a individuálnymi vlastnosťami jednotlivca. Pri farmakoterapii starších ľudí je častejší výskyt nežiaducich účinkov, najmä z dôvodu užívania vysokého počtu liekov, ale aj výživových doplnkov, zníženej schopnosti adaptácie organizmu, zmenách vo farmakokinetike a farmakodynamike liečiv, výskyte chronických ochorení a početných komorbidít. Problém v terapii starších ľudí predstavujú aj rôzne symptómy a syndrómy. Ako príklad možno uviesť poruchy rovnováhy, zvýšené riziko pádov a zlomenín, poruchy termoregulácie, pokles kognitívnych funkcií, poruchy prehĺtania a výživy, inkontinenciu moču a stolice, sklon k dehydratácii alebo zápche. Terapia starších ľudí si vyžaduje komplexné zhodnotenie stavu pacienta, individualizovaný prístup a kritické hodnotenie použitia každého lieku, ktorý pacient užíva. Výber liečiva má priniesť čo najväčší benefit pre liečbu ochorenia pri dobrej kvalite života so zriedkavým výskytom nežiaducich účinkov liekov.
Nie je odpad ako odpad - Lieky a životné prostredie
Miroslava Snopková a kol.
76 strán, 2021, ISBN 978-80-972124-8-3
Kolektív autorov ďalšej z publikácií z edície Farmaceut ako pomáhajúca profesia zameral svoju pozornosť v 4 kapitolách na spotrebu liekov na Slovensku, na vplyv liečiv na životné prostredia, na význam a úlohu lekárnikov pri ochrane životného prostredia a podpore správneho zneškodňovania nespotrebovaných liekov a naprávne súvislosti znešškovania nespotrebovaných humánnych a veterinárnach liekov z pohľadu činnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v lekárni.
Nesteroidné antiflogistiká a paracetamol v samoliečbe bolesti a horúčky
Veronika Slezáková, Jana Schweigertová, Matej Mydla
70 strán, 2021, ISBN 978-80-972124-7-6
Cieľom tejto publikácie bolo vytvoriť ucelené zázemie vedomostí v súlade s medicínou založenou na dôkazoch (evidence based medicine – EBM) pre každého farmaceuta, ktorý by sa rád lepšie zorientoval v problematike použitia analgetík–antiypretík v samoliečbe. Spracovanie tejto témy sme si zvolili z dôvodu, že analgetiká–antipyretiká patria medzi najčastejšie vydávané voľnopredajné lieky. Farmaceuti sa s ich výdajom stretávajú denne takmer v každej lekárni bez ohľadu na jej veľkosť alebo zameranie. Budeme radi, ak tento text poslúži aj ako praktická príručka pri dispenzácii, preto je písaný stručne a jeho čítanie predpokladá základné znalosti z farmakológie.
Odporúčania uvedené v dokumente sú odvodené z viacerých zdrojov. Základným zdrojom, z ktorého sme vychádzali, sú odporúčania vydané britskou NICE (National Institute of Health and Clinical Excellence) tzv. Clinical Knowledge Summaries ohľadom užívania nesteroidných antiflogistík (NSA), ale aj ohľadom liečby miernej a stredne silnej bolesti a horúčky u detí. Clinical Knowledge Summaries sú určené pre všeobecných lekárov, použili sme z nich preto najmä informácie, ktoré sú dôležité pre farmaceuta v lekárni. Ďalšími dôležitými zdrojmi boli SmPC voľnopredajných analgetík–antipyretík a tiež databázy Cochrane, Pubmed, Lactmed, Lexicomp, UpToDate a Medicines Complete. Získané odporúčania sme porovnali a dopĺňali z viacerých národných a medzinárodných klinických odporúčaní (napr. GINA, KDIGO). Dokument nebol tvorený spôsobom uvádzania stupňa dôkazu, vychádzali sme zo sekundárnych zdrojov (metaanalýzy, systematické prehľady a klinické odporúčania), ale bol diskutovaný v skupine autorov a recenzentov v kombinácii s použitím uvedených zdrojov.
Snahou bolo, aby každé odporúčanie a tvrdenie v tomto texte vychádzalo z relevantnej literatúry. Pokiaľ narazíte v texte na nedostatky (napriek našej enormnej snahe sa určite nájdu), neváhajte nás kontaktovať, aby sme aj s vašou pomocou mohli tento text spraviť lepším a aktuálnejším.
Pacient s kašľom v lekárni – čo hovorí EBM?
Zuzana Miškovčíková, Jana Schweigertová, Veronika Slezáková, Zuzana Vančová
101 strán, 2022, ISBN 978-80-974013-2-0
Cieľom našej publikácie je poskytnúť ucelené a vyvážené informácie, ktoré môžu byť potrebné pre poskytovanie farmaceutickej starostlivosti o pacientov s kašľom. Práve akútny kašeľ predstavuje najčastejšie novovzniknuté ochorenie, pre ktoré pacienti vyhľadávajú zdravotnícku pomoc. Celosvetovo zabezpečia „sirupy na kašeľ” obrat viac ako 5 miliárd amerických dolárov. Očakáva sa, že do roku 2027 sa aj vďaka pandémii koronavírusu táto hodnota zvýši približne o 20 %. (zdroj: Allied Market Research: Cough Syrup Market 2022).
Paradoxom je, že dáta o účinnosti liekov, ktoré sa používajú v terapii kašľa, sa často neopierajú o kvalitné randomizované kontrolované štúdie (RCTs). Dôvodom čiastočne je, že väčšina liekov na kašeľ je na trhu prítomná 30 a viac rokov a ich používanie často vychádza z experimentálne potvrdených účinkov a klinického úzu (Morice A a Kardos P, 2016). Práve farmaceuti, ktorí sa symptómu kašľa venujú denne, by mali poznať dáta o účinnosti liekov, ktoré pravidelne expedujú. Rovnako by mali poznať aj ich kontraindikácie, interakcie s inými liekmi a nežiaduce účinky. Preto budeme radi, ak tento text poslúži aj ako praktická príručka pri dispenzácii. Čítanie tohto textu predpokladá základné znalosti z farmakológie, fyziológie dýchacích ciest a patofyziológie respiračných ochorení.
Odporúčania uvedené v dokumente sú odvodené z viacerých zdrojov. Základným zdrojom, z ktorého sme vychádzali, sú odporúčania CHEST Expert Cough Panel, NICE (National Institute of Health and Care Excellence), ERS (European Respiratory Society) a iných odborných spoločností, ktoré sa podrobne venujú téme kašľa. Opierali sme sa tiež o príručku pre farmaceutov Symptoms in Pharmacy (Blenkinsopp A a kol., 2018). Ďalšími dôležitými zdrojmi boli SmPC liekov na liečbu kašľa registrovaných na Slovensku a tiež databázy Cochrane, PubMed, LactMed, Lexicomp, UpToDate a Medicines Complete.
Dokument nebol tvorený spôsobom uvádzania stupňa dôkazu, vychádzali sme zo sekundárnych zdrojov (metaanalýzy, systematické prehľady a klinické odporúčania), avšak bol diskutovaný v skupine autorov a recenzentov v kombinácii s použitím uvedených zdrojov.
Manuál receptúr pre individuálnu prípravu liekov v nemocničných a vo verejných lekárňach
Ľubica Slimáková, Hajnalka Komjáthy a kol.
228 strán, 2022, ISBN 978-80-974013-1-3
Receptúry individuálne pripravovaných liekov zoradené podľa formy.
