Vyhlásenie delegátov Snemu SLeK

Vyhlásenie delegátov Snemu SLeK

Slovenská lekárnická komora ako nezávislá samospráva profesijná zákonom zriadená organizácia dbá na zachovanie cti a dôstojnosti zdravotníckeho povolania riadnym plnením úloh jej zverených

My, delegáti 37. Snemu Slovenskej lekárnickej komory, konaného dňa 23. novembra 2024 v Košiciach týmto vyhlásením deklarujeme záujem aktívne prispievať k riešeniu problémov slovenského zdravotníctva. Tento záujem vyplýva jednak zo zákonného postavenia Slovenskej lekárnickej komory, ako jediného legitímneho zástupcu zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie farmaceut[1], ako aj z prirodzenej charakteristiky pomáhajúcej profesie farmaceuta – lekárnika.

V tomto kontexte zdôrazňujeme, že:

  • Lekárenská starostlivosť je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti ako jedna z jej troch základných foriem (ústavná, ambulantná a lekárenská),
  • Farmaceut je zdravotnícky pracovník, lekárne sú zdravotnícke zariadenia,
  • Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny nie sú spotrebným tovarom, ale terapeutickým nástrojom, ktorého použitie podlieha prísnej európskej aj národnej regulácii v záujme dostupnosti, bezpečnosti a účinnosti liečby pacienta,
  • Je preukázané, že dôsledné využívanie kompetencií farmaceutov zlepšuje zdravotné výsledky pacientov a zefektívňuje využitie zdrojov,
  • Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie by mala reflektovať aktuálne trendy svetovej farmácie a implementovať ich v rutinnej farmaceutickej starostlivosti,
  • Výkon a rozvoj kvalitnej lekárenskej starostlivosti sú možné len v prípade dostatočnej ekonomickej saturácie všetkých materiálnych, priestorových a personálnych podmienok túto kvalitu zabezpečujúcich.

Slovenskí farmaceuti konzistentne a dlhodobo preukazujú vysokú kvalitu, angažovanosť a kontinuálny rozvoj. To všetko za intenzívnej činnosti Slovenskej lekárnickej komory spočívajúcej v podpore odbornej prípravy, organizácii sústavného vzdelávania farmaceutov a podpore ich ďalšieho vzdelávania.
Lekárenská starostlivosť spolu s veľkodistribúciou liekov predstavujú funkčný a stabilný pilier v celom systéme zdravotnej starostlivosti, ktorý obstál aj v zásadnej výkonnostnej skúške počas pandémie v rokoch 2020 – 2021. Pripomíname, že občania – pacienti nielenže nepocítili nedostupnosť lekárenskej starostlivosti v tomto náročnom období, ale tiež, že Slovenská lekárnická komora bezodplatne poskytla informačný systém, ktorý umožnil rýchle spustenie očkovania  v ambulanciách všeobecných lekárov – týmto spôsobom bolo našim pričinením podaných viac než 250-tisíc dávok.
V slovenských lekárňach realizujeme osvetové a edukačné aktivity, skríningové programy, implementujeme nové služby, napriek záťaži spôsobenej nedostupnosťou liekov, pribúdajúcimi administratívnymi povinnosťami a reálnym poklesom finančného ohodnotenia. Slovenská lekárnická komora v spolupráci so samosprávnymi krajmi garantuje dostupnosť lekárenskej pohotovostnej služby, ktorá nie je žiadnym spôsobom financovaná z verejných zdrojov.
V uplynulých rokoch sme do praxe uviedli projekty zamerané na sledovanie potenciálne nevhodnej farmakoterapie seniorov, na správne zaobchádzanie s liekovým odpadom, na špecifiká užívania liekov dojčiacich žien, detí a adolescentov. Pre širokú verejnosť sme sprístupnili aplikáciu na hodnotenie riziká liekových interakcií.
V záujme zachovania vysokej úrovne lekárenskej starostlivosti preto považujeme za nevyhnutné začať sa komplexne zaoberať krátkodobými, strednodobými a dlhodobými opatreniami.

1. Krátkodobé opatrenia
  • Vyňatie transakcií súvisiacich s dodávkou liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín z pôsobnosti zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Zreálnenie cien odborných lekárnických výkonov pri individuálnej príprave liekov vo verejných lekárňach (taxa laborum), stanovených v roku 2008.
  • Eliminácia používania lekárskych predpisov v listinnej podobe v bežnej ambulantnej praxi bez existencie zákonných dôvodov (nefunkčnosť technických zariadení).
  • Zavedenie nástrojov monitorovania toku liekov so zameraním na odhaľovanie nelegálnych krokov veľkodistribútorov a lekární smerujúcich k reexportu liekov.
  • Dôsledný audit revíznej činnosti zdravotných poisťovní so zameraním na neodôvodnené odmietanie úhrady riadne realizovanej a vykázanej lekárenskej starostlivosti, zvlášť pri individuálnej príprave liekov.
  • Apelácia na výkon kontrolných činností štátnych autorít v súlade s právnym poriadkom, bez prisvojovania si kompetencií, ktoré im nepatria a bez neakceptovateľného účelového a šikanózneho konania a rozhodovania.
  • Aplikácia kontrolných mechanizmov zdravotných poisťovní už pri predpisovaní lieku s dôslednou informovanosťou predpisujúceho lekára o dopadoch konkrétnych diagnóz a indikačných obmedzení na výšku úhrady pacienta.
  • Aplikáciu cien vychádzajúcich z tzv. MEA zmlúv takým spôsobom, ktorý nebude zaťažovať verejné lekárne a zabezpečí dodržiavanie dôvernosti dohodnutých cien.
  • Financovanie dodatočných činností poskytovateľov lekárenskej starostlivosti (napríklad implementácia požiadaviek FMD[2], mimoriadne objednávanie liekov, zaobchádzanie s liekovým odpadom, výkon pohotovostnej služby).
  • Novelizácia legislatívy potrebnej k reálnemu zavedeniu očkovania proti chrípke vo verejných lekárňach.
  • Audit oznamovacích a administratívnych povinností a odstránenie duplicitných a samoúčelných evidencií a hlásení.
  • Audit rozsahu povinností a správnych deliktov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti s prehodnotením spoločenskej potreby a výšky konkrétnych sankcií.
  • Zásadné odborné a politické odmietnutie aktivít zameraných na presun výdaja liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis zo systému zdravotnej starostlivosti do maloobchodu.
  • Prijímanie legislatívy bez nadužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania a vo vzájomnej spolupráci so zákonom zriadenými subjektmi, ktoré zastupujú záujmy osôb legislatívnym návrhom dotknuté.
2. Strednodobé opatrenia
  • Vytvorenie expertnej skupiny so zameraním na implementáciu schválených štandardných postupov lekárenskej starostlivosti do rutinnej praxe a regulácia cien konkrétnych výkonov z týchto štandardov vyplývajúcich.
  • Návrh využitia kompetencií farmaceutov v prostredí zvyšujúcej sa nedostupnosti ambulantnej starostlivosti v súlade s overenými postupmi implementovanými v zahraničí.[3]
    • Urgentný výdaj lieku viazaného na lekársky predpis so zápisom v zdravotnej dokumentácii,
    • Individuálna príprava liekov ako možnosť pri akútnej nedostupnosti HVL,
    • Biochemické vyšetrenia so zápisom v zdravotnej dokumentácii.
  • Dovŕšenie zavedenia generickej preskripcie.
  • Rozšírenie možností substitúcie zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa aktuálnej dostupnosti a potrieb pacienta.
  • Modernizácia požiadaviek Správnej lekárenskej praxe.
  • Zmena financovania poskytovania lekárenskej starostlivosti so zabezpečením valorizácie odmeňovania v súlade s vývojom ekonomiky, demografickou štruktúrou a farmakoterapeutickými potrebami obyvateľstva.
  • Rozširovanie služieb a výkonov klinickej farmácie v ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
  • Návrh rozsahu, obsahovej náplne a vytvorenie siete vzdelávacích pracovísk poskytovateľov lekárenskej starostlivosti ako partnerov pregraduálnej a postgraduálnej odbornej prípravy farmaceutov.
  • Posilnenie úloh profesijnej samosprávy pri zabezpečovaní udržateľnosti kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, dodržiavania etických princípov a implementácii nových procesov.
3. Dlhodobé opatrenia
  • Komplexná zmena spôsobu predpisovania a výdaja sortimentu verejnej lekárne zameraná na zjednodušenie procesov, ich elektronizáciu a širšie využitie kompetencií farmaceutov v starostlivosti o pacienta.
  • Udržateľnosť rovnomernosti siete verejných lekární ako najdostupnejších „first point of contact“ v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.[4]
  • Implementácia krokov zvyšujúcich atraktivitu profesie farmaceuta a konkurencieschopnosť systému lekárenskej starostlivosti so zahraničím.
  • Rozširovanie kompetencií farmaceutov v preventívnych programoch, vo výkone medication review a poskytovania kvalifikovanej spätnej väzby vo veci farmakoterapie iným zdravotníckym pracovníkom.

[1] § 45 a § 49 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[2] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/62/EÚ z 8. júna 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o predchádzanie vstupu falšovaných liekov do legálneho dodávateľského reťazca, DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/161 z 2. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES o ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel bezpečnostných prvkov uvádzaných na obale liekov na humánne použitie
[3] Napríklad: https://www.england.nhs.uk/wp-content/uploads/2023/05/PRN00720_ii-Delivery-plan-for-recovering-access-to-primary-care-updated-summary-of-support-offer-for-practices.pdf 
[4] Napríklad: https://pharmaceutical-journal.com/article/news/pharmacists-should-be-first-point-of-contact-for-common-clinical-conditions-survey-suggests, Motlohi, N.F., Wiafe, E., Mensah, K.B. et al. A systematic review of the role of community pharmacists in the prevention and control of cardiovascular diseases: the perceptions of patients. Syst Rev 12, 160 (2023). https://doi.org/10.1186/s13643-023-02338-7, Gysel SC, Tsuyuki RT. The pharmacist primary care clinic: The evolution of pharmacy practice? Canadian Pharmacists Journal 2024;157(2):47-49. https://doi:10.1177/17151635241229059