Stanovisko SLeK k návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje minimálna celková suma z celkovej sumy výdavkov určenej na ZS v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024

Stanovisko SLeK k návrhu Vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovuje minimálna celková suma z celkovej sumy výdavkov určenej na ZS v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024

Bratislava, 15. február 2024

Slovenská lekárnická komora dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že lekárenská starostlivosť je jediný segment zdravotnej starostlivosti, ktorý nemá určenú (s výnimkou sadzby za výkony pri individuálnej príprave liekov, ktoré sú nezmenené od roku 2008) výšku ohodnotenia odborných výkonov.

Financovanie z verejných zdrojov je pri lekárenskej starostlivosti upravené iba regulovanou výškou prirážky k nadobúdacej cene lieku, dietetickej potraviny a zdravotníckej pomôcky, ktorá sa vypočítava ako určené percento z výrobnej ceny. Výška tejto prirážky sa znižuje s rastúcou hodnotou lieku (pomôcky, potraviny) od cca 20% u najlacnejších liekov (s cenou lekárne okolo 5 €), cez 10% - 7% u liekov v hodnote okolo 50 – 100 € až na úroveň okolo 4% za najdrahšie lieky.

Tento spôsob výpočtu nezohľadňuje žiadne odborné parametre, nereaguje na prirodzený vývoj nákladov a dlhé roky nereflektuje ani rastúce nároky na poskytovanie lekárenskej starostlivosti (napríklad zavedenie e-zdravia, povinnosť implementovať procesy overovania pravosti liekov, atď...). V roku 2018 bol zrušený aj poplatok 17 centov za recept, čím lekárne prišli doteraz sumárne o 37 miliónov eur.

K poklesu ohodnotenia lekárenskej starostlivosti z verejných zdrojov ďalej prispieva pravidelné znižovanie cien liekov v dôsledku referencovania a preferencie väčších balení – ktoré majú vyššiu cenu a teda nižší percentuálny podiel prirážky lekárne.

Predkladaná vyhláška má, v zmysle § 15 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z., určiť štruktúru výdavkov zdravotných poisťovní podľa typov zdravotnej starostlivosti. Lekárenská starostlivosť je jeden z piatich typov zdravotnej starostlivosti; vyhláška však upravuje iba výdavky na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky – čo, vzhľadom k charakteru činnosti a vyššie popísanému spôsobu výpočtu výšky ohodnotenia lekárenskej starostlivosti, možno považovať za nepriame určenie ohodnotenia lekárenskej starostlivosti ako takej.

Dôvodová správa k návrhu vyhlášky o. i. uvádza: „Čistý prirodzený nárast výdavkov iba na lieky pre rok 2024 rozpočet predpokladá na úrovni 110 mil. eur. Nárasty z titulu zaradenia nových liekov do Zoznamu kategorizovaných liekov (ZKL) predstavujú prírastok 152 mil. EUR.“

Je teda zrejmé, že v dôsledku vstupu nových, drahších liekov do klinickej praxe sa zvýšia náklady o 152 miliónov eur – keďže sú však tieto lieky zvyčajne predmetom priameho nákupu zdravotných poisťovní, lekárenskej praxe sa tento nárast nedotkne. Ak však pri výdavkoch 152 miliónov eur dosiahneme rast 110 miliónov eur, je evidentné, že je potrebné niekde usporiť 42 miliónov. Dôvodová správa tento rozdiel nazýva „úsporami, ktoré generuje vstup generík a biosimilarov, MEA zmluvy, referencovanie liekov a následná revízia úhrad liekov.“

Tieto úspory sa takmer výhradne týkajú verejných lekární, ktorých reálne ohodnotenie z verejných zdrojov podľa návrhu vyhlášky klesne.

Slovenská lekárnická komora má spracovanú analýzu vývoja lekárenského trhu od roku 2009. Z tejto analýzy vyplýva, že celková absolútna hodnota lekárenskej marže rastie medziročne na úrovni 0,6 – 1,5%, pričom celkový trh rastie 2 – 3,5% tempom. Vzhľadom k inflácii a rastu spotrebiteľských cien možno konštatovať, že ohodnotenie lekární z verejných zdrojov systematicky minimálne 15 rokov klesá a pokrýva približne náklady na mzdy farmaceutov. 

Predložený návrh vyhlášky potvrdzuje tento nastolený trend, z ktorého je zrejmé, že ako spoločnosť naďalej, na rozdiel od vyspelejších krajín, nemáme záujem o kvalifikáciu a odborné kompetencie farmaceutov.

V tomto kontexte treba podotknúť, že väčšina nákladov lekární je už takmer dve desaťročia financovaná z priamych platieb obyvateľov (s rastúcim trendom) a tak možno očakávať koncentráciu lekárni v ekonomicky silnejších oblastiach a pokles dostupnosti lekárenskej starostlivosti na vidieku. Už dnes, 17 okresov s top 10 najľudnatejšími mestami predstavuje 46 % hodnoty trhu, hoci obslúži len 30 % celkovej populácie SR a 62 okresov s menej obývanými mestami predstavuje hodnotu 54 % trhu, pričom obsluhuje až 70 % obyvateľstva.

Slovenská lekárnická komora vyslovuje presvedčenie, že Slovenská republika bude zohľadňovať základné aspekty svetového vývoja farmaceutickej starostlivosti, ktoré dnes preukázateľne vedú nielen k vyššej efektivite farmakoterapie s pozitívnym ekonomickým dopadom, ale aj k zlepšovaniu kvality života pacientov a k dosahovaniu lepších výsledkov liečby.