Farmaceut ako držiteľ licencie vo vzťahu k evidencii uchádzačov o zamestnanie

Farmaceut ako držiteľ licencie vo vzťahu k evidencii uchádzačov o zamestnanie

Právoplatným Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (sp. zn. 18Sa/1/2019) bolo v súlade s prezentovanýprávnym názorom Slovenskej lekárnickej komory vyslovené, že licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut sa nepovažuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda držba licencie nezakladá prekážku pre zaradenie držiteľa licencie a následné vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Skutkové okolnosti prípadu a participácia Slovenskej lekárnickej komory

Žalobkyňa (farmaceutka, držiteľka licencie na výkon činnosti  odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut a členka Slovenskej lekárnickej komory) z dôvodu ukončenia pracovného pomeru vo verejnej lekárni požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) jej žiadosti vyhovel a do evidencie uchádzačov o zamestnanie ju zaradil. 

Po jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola ÚPSVaR vyzvaná na predloženie  právoplatnej licencie na výkon činnosti  odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut, na podklade existencie ktorej ÚPSVaR začal voči nej konanie vo veci jej vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žalobkyňa ako členka Slovenskej lekárnickej komory uplatnila svoje právo člena Slovenskej  lekárnickej komory a využila právne poradenstvo komorou bezplatne sprostredkovaného s vecou súvisiace, v spojení s ktorým jej bolo zabezpečené vypracovanie komplexného písomného vyjadrenie k začatiu správneho konania vo veci jej vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým zároveň odôvodnene žiadala o zastavenie správneho konania vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vo vyjadrení na základe rozsiahleho odôvodnenia namietala, že licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut nepredstavuje oprávnenie na vykonávanie  samostatne zárobkovej činnosti a nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o  zamestnanie.

ÚPSVaR ako správny orgán prvého stupňa rozhodol o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že ako držiteľ licencie na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v  povolaní farmaceut, ktorej výkon nemá pozastavený, je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá skutočnosť vytvára prekážku pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Voči rozhodnutiu ÚPSVaR o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie podala odvolanie, pri vyhotovení ktorého opäť využila bezplatné právne poradenstvo zabezpečené Slovenskou lekárnickou komorou, o ktorom rozhodovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvého stupňa, keď sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením prípadu zo strany ÚPSVaR.

Žalobkyňa sa následne včas podanou žalobou domáhala preskúmania prvostupňového rozhodnutia ÚPSVaR ako aj rozhodnutia v Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že žiadala preskúmavané rozhodnutia zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci.

Krajský súd v Trenčíne považoval podanú žalobu za dôvodnú  a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Predmetom sporu bolo právne posúdenie, či licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut sa považuje za oprávnenie prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, ktorá by zakladala prekážku pre žalobcovo zaradenie a následné vedenie v evidencii  uchádzačov o zamestnanie s poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) a § 34 ods. 14 písm. i) zákona o službách  zamestnanosti, pričom správne orgány pri vydávaní  oboch rozhodnutí vychádzali z právneho názoru (podľa právoplatného rozhodnutia Krajského súdu zjavne nesprávneho), že licencia na výkon činnosti odborného zástupcu  zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut, ktorej právoplatným držiteľom v rozhodnom čase  bola žalobkyňa, sa považuje za oprávnenie na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona  o službách zamestnanosti, ktorá skutočnosť zakladá prekážku pre žalobcovo zaradenie a následné vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

S vyššie uvedeným právnym názorom sa súd nestotožnil a Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj prvostupňové rozhodnutie ÚPSVaR zrušil a vec vrátil ÚPSVaR ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom správneho súdu, ktorý vyslovil v tejto prejednávanej veci.

Resumé

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny opakovane, aj napriek viacnásobným odborným a právne so zákonom súladným apelom Slovenskej lekárnickej komory, uplatňovali  pri svojej rozhodovacej právomoci nezákonný postup a ukracovali dotknutých zdravotníckych pracovníkov na ich právach.

V prípade, že farmaceut žiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nie je oprávnený jeho žiadosti nevyhovieť z dôvodu, že je držiteľom licencie na výkon činnosti  odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní farmaceut, rovnako ako tak nie je oprávnený urobiť ani z dôvodu, že licenciu nemá právoplatným rozhodnutí Slovenskej lekárnickej komory dočasne pozastavenú.

 

Poučenie

 

V prípade, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne ako správny orgán prvého stupňa o vyradení farmaceuta z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že ako držiteľ licencie na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v  povolaní farmaceut, ktorej výkon nemá pozastavený, je samostatne zárobkovo činnou osobou, farmaceut má právo podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak o odvolaní nerozhodne, predloží ho na rozhodnutie Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolaciemu orgánu.

Ak Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, farmaceut je oprávnený v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podať správnu žalobu.

Uvedené nemá vplyv na existujú zákonnú povinnosť farmaceuta bezodkladne oznámiť komore údaje rozhodujúce pre dočasné pozastavenie licencie postupom podľa https://www.slek.sk/pre-farmaceutov/licencie.