Milé kolegyne, milí kolegovia,
sú pred nami veľkonočné sviatky. Mnohí z Vás – vrátane mňa – strávite aspoň jeden zo sviatočných dní v lekárni. Tak je to správne a my lekárnici to vieme. A aj keď sa nám to nezdá, tak to určite vedia všetci. Naozaj to vie celá naša spoločnosť, vrátane politikov, ktorým v tejto dobe zazlievame, že si na nás nespomenuli.
Skúsme však v týchto dňoch brať to nespomenutie trochu pozitívne. Je totiž aj ukážkou toho, že sme sebestační, silní a sebavedomí, že naša funkčnosť sa stala samozrejmosťou.
Už šesť rokov mám tú česť byť vašim verejným hlasom. V týchto dňoch si viac ako inokedy spomínam na môj prvý rozhovor pre portál Apatykar, tesne po zvolení v roku 2014, v ktorom som moju predstavu o činnosti Slovenskej lekárnickej komory zhrnul do slov „Slovenský lekárnik nepotrebuje advokáta svojej slabosti, ale katalyzátor svojej sily.“ Chcem, aby tým katalyzátorom bola práve komora. Nie komora ako inštitúcia, nie ja, nie sekretariát, či volené orgány, ale komora ako idea vzájomnej súdržnosti a samozrejmého spoľahnutia sa.
Sme lepší ako štát, nebojme sa to povedať. Už týždeň pred prvým pozitívnym pacientom sme požiadali hlavného hygienika o súčinnosť pri nastavení procesov v lekárňach. Keď sa nič nedialo, tak sme iniciatívne navrhli vlastné, dobrovoľné opatrenia. A tak sme napríklad počet pacientov v oficíne limitovali osemnásť dní pred oficiálnym štátnym opatrením o „počte nakupujúcich na predajnej ploche“. Urobili sme to v deň, keď štát akurát esemeskami vyprázdnil čakárne lekárov a nahnal ľudí k nám. Rúška sme nosili a priestory sme dezinfikovali trinásť dní pred rozhodnutím štátu. Výdaj niektorých liekov sme spoločne obmedzili o osem dní skôr a hromadné podujatia sústavného vzdelávania sme zrušili v deň, keď štát limitoval iba návštevy v nemocniciach a deti z východného Slovenska veselo nastúpili do škôl po jarných prázdninách (tie moje som nechal doma...).
Nikto to nikdy nezmeria, ale zrejme sme takto spolu zásadne prispeli k zníženiu šírenia pandémie na Slovensku. Ďakujem vám za to. Ďakujem vám, že ste takto rozvážne ukázali, že samospráva je a bude najefektívnejšia forma starostlivosti o spoločné dobro.
Pôvodný príbeh Veľkej noci je príbehom, v ktorom sa vyvolený národ vybral na náročnú cestu potom, keď vďaka rešpektu voči daným pravidlám zvládol desiatu egyptskú ranu. Označili svoje domy. Všetky slovenské lekárne sú dnes označené pokynmi, ktoré naši pacienti rešpektujú a tým dávajú najavo aj rešpekt voči nám, rešpekt voči našej profesii, našej autorite a našej službe. Podvedome chcú, aby sme tu boli, aj keď toto všetko skončí.
Uznajte – nie je toto viac, než pár rúšok od štátu?
Prajem nám všetkým, aby sme sa už čoskoro vybrali na cestu normálneho, štandardného lekárenstva, ktorá je namáhavá, plná prekážok a problémov, ale ktorá je našou jedinou reálnou silou.
Katalyzátorom tejto sily je a bude Slovenská lekárnická komora.
Ondrej Sukeľ
